Nemecký jazyk je najrozšírenejší jazyk v Európskej únii, nakoľko je pre skoro 97 miliónov ľudí ich úradným jazykom. Zároveň je v rámci Európy, po angličtine a francúzštine, najviac vyučovaným jazykom. V Spojených štátoch je rovnako na treťom mieste, hneď za španielčinou a francúzštinou. V Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku a Luxembursku je nemecký jazyk úradným jazykom. Na miestnej a regionálnej úrovni sa nemčina využíva v ďalších 33 krajinách sveta, ako napríklad v Taliansku, Poľsku, Belgicku, atď., a tým počet nemecky hovoriacich ľudí presahuje 120 miliónov.
Nemecký jazyk patrí medzi západogermánské jazyky. Rovnako ako všetky jazyky i nemčina prechádzala rôznymi štádiami vývoja. Nemecko bolo v histórii politicky veľmi rozdrobenou krajinou a preto až v rokoch 1100 – 1350 n. l. prišlo k prvým pokusom o vytvorenie nadregionálneho nemeckého jazyka. Na vytvorenie súčasnej podoby nemeckého jazyka mal výrazný vplyv jazykový úzus cisárskej kancelárie zo 14. a 15. storočia a tvorba Martina Luthera začiatkom 16. storočia.
Tento jazyk sa rozšíril najmä v južných oblastiach Nemecka. Tvorba Goetheho a Schillera mala výrazný vplyv na šírenie tejto podoby nemčiny v severnom Nemecku, nakoľko ešte začiatkom 19. storočia sa v týchto oblastiach vyučovala ako cudzí jazyk. Približne v rovnakom období vznikali pre nemecký jazyk regionálne formy výslovnosti. Konečným výsledkom bolo, že sa horná nemčina s výslovnosťou dolnej nemčiny, stala základom dnešnej spisovnej nemčiny. Nemecký jazyk na rozdiel od angličtiny je však na úrovni spisovného jazyka pomerne jednotný a v posledných storočiach sa mení len veľmi málo.