Cudzia krv

Andrea Coddington: Cudzia krv

Román je skutočným príbehom Zuzany, Ely a Karly, ktorý zobrazuje ich životy od idealistického vnímania v mladosti až po sebapoznávanie v zrelom veku, takpovediac na ceste za vlastnou krvou. Bez rodičovskej lásky vyrastajúca Zuzana, je odhodlaná nežiť život svojej matky a vydáva sa hľadať svojho pravého otca. Počas cesty spoznáva poloarabku Karlu, ktorá bola adoptovaná. Bezstarostne žijúca Ela sa rozhodne obetovať svoje ambície pre dieťa. Zuzanin vzťah s vlastným profesorom, v ktorom objavuje tajomstvá lásky a svet, je kvôli vekovému rozdielu odsúdený na krach. Karlin odchod s Arabom do Spojených štátov je úplne bezhlavý a tehotenstvo Ely je neplánované.

Podarí sa Zuzane zachrániť vzťah s Petrom, nájde otca, pochopí matku? Prinesie Karle náručie muža z vlastnej krvi šťastie? Usporiada si Ela svoje priority a rodinu, dokáže byť pre Barborku, svoju dcéru, vysnívanou najlepšou mamou?

Úryvok z knihy:

„Je ti niečo, zlatko?“

„Chýbaš mi,“ povedala som a tiež som nemyslela len na bezuzdnú fyzickú lásku.

Chcela som ho len obyčajne. Blížilo sa však ráno, ktoré mi vychádzajúcim slnkom neúprosne naznačovalo, že rozprávke je koniec a môj sen treba dosnívať. Každý deň sa s nocou stretne, chvíľu zápasí, ale nakoniec prehrá. Temnota s hviezdnou oblohou dá dušiam opäť priestor na snívanie. Vtedy zatvoril notebook, zložil okuliare a pozrel na mňa zahmleným pohľadom potulného pocestného z Marseille.

„Život nie je len biely alebo čierny, nie je v ňom len nedosiahnuteľné dobro a zhmotnené zlo, ale milión odtieňov širokospektrálnej sivej.“

Vôbec neviem, čo tým myslel.

Porozumela som až šmátrajúcim rukám, zrýchlenému dychu a šepotu do vlasov.

Napriek tomu, že to bol len klam.