Ľudia robia rôzne veci, aby sa láske čo najviac priblížili, ale zároveň sa jej snažia aj vyhnúť a stále veria na zázrak.
Maxim E. Matkin: Úplne najviac
Cesta pomsty mladej ženy. Muž s kliatbou sexuálneho štvanca. Chaos v hlave otca, ktorý sa utápa medzi predstavami a realitou. Očarenie učiteľky ukrajinským robotníkom. Dievča, ktoré chce vyliečiť celý svet. Lekár, ktorý pochopí, že všetko je úplne inak. Krásna žena vo chvíli, keď pochopí dočasnosť všetkého. A ten, ktorý vie viac ako iný.
Všetkých spája túžba po láske, robia úplne odlišné veci, ktorými sa jej snažia priblížiť, ale zároveň aj vyhnúť. Ich spoločné stretnutie v miestnosti bez okien je dané, čakajú na zázrak. Máme schopnosť rozoznať zázrak keď naozaj príde, dá sa vlastne veriť v jeho existenciu? Ste to, čo robíte, nie to, čo cítite.
Úryvok z knihy:
- Ženy neodpúšťajú. Teda presnejšie: ženy mužom nikdy neodpúšťajú. Niekedy sa chvíľu tvária, že odpustili, ale neodpustili. Len si to odložili ako dlžobu do tej svojej emocionálnej banky a tam vám... keďže neviete, že máte dlh, že nie je zmazaný, a tak ho nesplácate... tam vám rastú úroky a jedného dňa vám narastú tak, že prekročia hranicu splatiteľnosti, takže by ste to ani za štyri životy nemohli splatiť a celá tá záležitosť vás zavalí a zničí. Celkom zničí. Vyzeral, že vie, o čom hovorí, že ho nejaký nesplatiteľný emocionálny dlh už zavalil, alebo to každú chvíľu očakáva, ako niekto, kto kráča v pásme najvyššieho lavínového nebezpečenstva a cíti, že musí zakašlať.
- Takže čo mi radíte? - spýtal sa Peter
- Ak má nejaká žena pocit, že ste jej ublížili, už nikdy sa s ňou nestretnite. Je lepšie myslieť si, že vás nenávidí, než myslieť si, že vám odpustila. Verte mi. A ešte niečo. Už na ňu nemyslite. Vypnite jej obraz. Jej existenciu vo svojej hlave. Šťuk.
- Šťuk?
- Šťuk. Lebo viete, ako to je. Čo si škrabete, to sa nezahojí.
